Viktória Szabóová
Kľúčová slova: architektúra, čiarový kód, hudba
Key Words: architecture, code, music
27.1 ARCHITEKTÚRA ČIAROVÉHO KÓDU
Čiarový kód sa stal hlavnou ikonou dnešnej spoločnosti. Usporiadaný neporiadok má symbolický obsah, jeho estetika priťahuje ľudské oko, je inšpiráciou pre vizuálne umenie.
Vplyvom čiarového kódu vzniká aj nový architektonický jav, ktorý nemôžeme nezbadať. Stále je viac budov – projektov, kde sa objavuje trend tzv.: architektúra – “čiarový kód”. Jej charakteristické znaky môžeme v prvom rade sledovať na fasáde /riešenie otvorov/, buď ako plánované rytmické, alebo náhodné rytmické striedanie otvorov a plných plôch.
Architektúra čiarového kódu nemá definitívnu filozofiu, a pravdepodobne ani nebude mať. Položme si otázku, čo je to vôbec? Trend, štýl, alebo iba gesto? Prípadne je to akýmsi prvým znakom výrazu nového zmýšľania? Nemôžeme však popierať, že tento jav existuje, ale dnešná literatúra nám neponúka žiadnu odbornú definíciu, tak ako táto moja práca, ktorá sa tiež nesnaží o úplnú charakteristiku tohto architektonického javu.
27.2 ČIAROVÝ KÓD
Pôvodnou funkciou čiarového kódu je rýchla výmena informácií medzi tlačeným výrobkom a počítačom. Pár čiernych línií obsahuje všetky dáta, informácia je kódovaná hrúbkou a vzdialenosťou medzi líniami. Prísny matematický poriadok s grafickým rytmom. Čiarový kód môžeme vnímať aj ako digitálnu typografiu dnešnej doby. U klasickej typografii je dôležitý pomer hrúbok čiar k sebe, vyváženosť kladných a záporných medzier.
Pravidlá vývoja čiarového kódu boli zušľachtené pomaly, po celé stáročia, ale vždy bez vplyvu na štýl vtedajšieho umenia a architektúry. Dnešná doba je charakteristická a osobitná s tým, že spája pojem čiarový kód s architektúrou. Použitie čiarového kódu v rámci architektúry sa javí skôr náhodným, ako vedomým. Napriek tomu, ale táto symbióza nemusí byť celkom náhodná.
Je tu otázka – prečo práve teraz? – čo ponúka, čím podporuje tento trend dnešná architektúra.
27.3 HUDBA NA FASÁDE
Jedným smerom súčasnej hudby je hudba komponovaná matematickými metódami. Pomocou kombinatoriky vytvára rytmické vzorce zo základných prvkov hudby. Otázka znie: Na ktorej úrovni môžeme hovoriť o umeleckom zážitku, kedy a dokedy vnímame tento vzorec ako hudbu?
Racionálna tvorba teda môže vytvoriť dielo, ktoré je vhodné na citovú manipuláciu. Katalyzátorom tejto činnosti je umelecké nadanie stvoriteľa, bez čoho by dielo ostalo fádne, neživé.
Podobnosť medzi hudobníkom – skladateľom tvoriacim hudbu pomocou matematických metód a architektom tvoriacim fasádu “čiarový kód” je veľká. K celkovému dojmu, pochopeniu takéhoto architektonického diela značne napomáha v štýle k nemu patriaca hudba, tak ako pochopeniu hudby jej konštrukčná analýza.
27.4 SÚČASNOSŤ
Stálym problémom súčasnej architektúry je kontext, snažiť sa o dialóg s okolím, ale popri tom zaviazať sa k aktuálnej dobe, a prezentovať konkrétne, súčasne hodnoty. Jedným z kľúčov je podoba formy /výraz/ napr. snaha o minimalizmus, o maximálne zjednodušené riešenie, ktoré sa ale ľahko môže prejsť do obsahovej prázdnoty. Hranica medzi čistou eleganciou a drsnou nudou je veľmi tenká.
Vo všeobecnosti ľudský rozum je pohodlný – túži po receptoch. V architektúre “čiarový kód” si našiel jeden z receptov. Takmer na každej architektonickej súťaži je niekoľko projektov – návrhov budov s fasádou čiarového kódu. Táto popularita nevychádza iba zo sympatie riešenia stavby pomocou čiarového kódu, ale z nároku na ponúkaný architektonický výraz.
Architektúra “čiarový kód” s veľkou pravdepodobnosťou vyrástla z moderny. Používa zvislé a vodorovné prvky, bez dekóru. Vďaka týmto prvkom sa dokáže prispôsobiť k okoliu. Tento pestrý rytmus uvoľní geometrickú prísnosť fasády, čím sa stáva budova humanitnejšou, v detailoch dokonalou, pre človeka prijateľnejšou. Táto umelecká sloboda architekta , prejavujúca sa na fasáde, robí budovu láskyplnou, čo znamená možnosť priamej komunikácie – vzťahu – spojenia s človekom.
Architektúra čiarového kódu prezentuje aj príklady z prírody, napr. rytmus stromov lesa, ako objavenie sa archaických pilierov. Ďalším dôležitým faktorom je faktor stability a labilita. Nejedná sa tu o statickú stabilitu, ale o zmyslovú, myšlienkovú, časovú stabilitu. Malá zmena v rámci existujúcej kompozície môže narušiť pôvodnú myšlienku autora. Voči tomu stojí architektúra čiarového kódu, ktorá je stabilnejšia a tolerantnejšie reaguje na zmeny. Pre architekta zaručuje väčšiu voľnosť a slobodu, toleruje neporiadok života, veď aj ona skrýva v sebe určitý spontánny neporiadok.
27.5 PRVÁ REALIZÁCIA
Prvým úspešným projektom, ktorý „využíva“ čiarový kód prišiel Jose Rafael Vallés Moneo. Jeho projekt – budova mestského úradu – radnice v Murcii, v Španielsku, ktorý nosí v sebe v čistej forme všetky charakteristické znaky tohto „smeru“.
Od tej doby sa zrodilo neskutočné množstvo budov architektúry čiarového kódu, ale len veľmi málo z nich mohla prekonať krásu a hodnovernosť tejto budovy.
V prípade Monea pravdepodobne nemôžeme hovoriť o novom architektonickom smere, lebo projektoval v tomto duchu len túto budovu, ale on objavil niečo, čím ovplyvnil zmýšľanie iných architektov.
Zaujímavým príkladom zo Slovenska, z Bratislavy je Administratívny objekt od pána architekta Ing. arch. Máriusa Žitňanského. Budova sa nachádza v centre mesta – Staré mesto na Rigeleho ulici, a je elegantným spôsobom začlenená do historickej zástavby.
Príťažlivosťou budovy je, že je naraz hravá a elegantná, umelecká a racionálna, odvážna a tichá. Raster ktorý stále ostáva, len sa skrýva za náhodnou.
Architekt sa tu uvoľní z pod prísnosti minimalizmu. Dáva nám predpoklad vzniku novej nezávislej, stále bohatej, do priestoru hlbšie vznikajúcej architektonickej formy, čím napĺňa svoju misiu.
27.6 POUŽITÁ LITERATÚRA
- El Croquis. Rafael Moneo 1967-2004. El Croquis, 2006. ISBN 84-8838-631-1
- http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=arch&action=show&id=824
- http://archivum.epiteszforum.hu/muhely_utopia.php?muid=288
- http://www.kodys.sk/index.php?page=44
- http://www.fodor.sk/Spectrum/barcode.htm
Obr. 27‑1 Administratívna budova v Bratislave na ul. Rigeleho (foto autorka)
Obr. 27‑2 Detail fasády administratívnej budovy (foto autorka)
O autorce
Viktória Szabóová, po ukončení magisterského štúdia na FA VUT v Brne, nastúpila na doktorské štúdium. Jej im zameraním je súčasná teória – teoretické východiská súčasnej tvorby na Ústave teórií.
Abstract
Stálym problémom súčasnej architektúry je kontext, snažiť sa o dialóg s okolím. Dnešná doba je charakteristická a osobitná s tým, že spája pojem čiarový kód s architektúrou. K celkovému dojmu, pochopeniu takéhoto architektonického diela značne napomáha v štýle k nemu patriaca hudba, tak ako pochopeniu hudby jej kompozičná analýza.
Abstract (English)
Ever-lasting problem of contemporary architecture is a context, endeavour for a dialogue with others and environment.
The relation between barcode and architecture is a characteristic feature nowadays. The impression of the architectural work could be comprehended by a music style in the same way as understanding of the music composition.